V tomto blogovom príspevku skúmame vývoj sociálnych médií, aby sme sa zamysleli nad tým, či sa ľudské vzťahy v digitálnom veku skutočne zblížili, alebo sa naopak stali osamelejšími.
Ľudia sú spoločenské zvieratá. „Sociálny“ tu znamená schopnosť myslieť z pohľadu iných, prejavovať záujem o ostatných a nachádzať zmysel vo vlastnom konaní v rámci komunity. Táto spoločenská povaha pramení zo vzťahov medzi ľuďmi a je základným prvkom, ktorý nás robí ľuďmi. Takéto budovanie vzťahov sa aktívne odohráva aj v online priestoroch, pričom hlavným príkladom sú sociálne siete (SNS).
Sociálne siete (SNS) sú digitálnou platformou, ktorá spája ľudí online, aby vytvárali siete, vymieňali si informácie a názory. Zatiaľ čo ľudské vzťahy sa historicky budovali okolo offline sietí, ako sú priatelia z rodného mesta alebo združenia absolventov, rozšírenie internetu a smartfónov teraz umožňuje vytvárať nové kontakty kedykoľvek a kdekoľvek prostredníctvom SNS. Sociálne siete sa vyvinuli z jednoduchého komunikačného nástroja na digitálny priestor, ktorý má významný vplyv na spoločnosť, politiku a ekonomiku.
Jednou z kľúčových technológií umožňujúcich rozvoj sociálnych sietí je prostredie Web 2.0. Web 2.0 je štruktúra, ktorá umožňuje používateľom prekročiť rámec jednoduchého jednostranného konzumovania informácií a priamo vytvárať a zdieľať obsah. Wikipédia, Flickr, blogy a YouTube sú toho hlavnými príkladmi. Tieto platformy prispeli k prechodu od vertikálnej, uzavretej štruktúry poskytovania informácií k horizontálnej, otvorenej participatívnej štruktúre. Najmä s rozsiahlym prijatím smartfónov sa nástroje na úpravu videa a tvorbu obrázkov stali ľahko dostupnými pre bežných používateľov, čím sa vytvorilo prostredie, v ktorom mohol ktokoľvek vytvárať a šíriť obsah.
Sociálne siete možno rozdeliť na prvú, druhú a tretiu generáciu na základe ich vývojového procesu. Sociálne siete prvej generácie sa zameriavali na rozšírenie existujúcich offline sociálnych sietí online. Medzi reprezentatívne príklady patria „iLoveSchool“ a „Cyworld“, ktoré ponúkali funkcie ako pridávanie priateľov alebo vyhľadávanie spolužiakov. Ich uzavretá offline povaha však začala odhaľovať svoje obmedzenia.
Sociálne siete druhej generácie sa vyvinuli tak, aby boli zamerané na obsah. Ukážkovými príkladmi sú Twitter, Facebook a YouTube. Používatelia nahrávajú svoj vlastný obsah a vytvárajú si prostredníctvom neho nové kontakty. Zatiaľ čo sa rýchlosť produkcie a distribúcie obsahu zrýchlila, čo podporilo aktívnejšiu interakciu používateľov, prinieslo to aj vedľajšie účinky, ako je informačné preťaženie a zvýšená únava.
Aby sa tento problém prekonal, vznikli sociálne siete tretej generácie. Ich základným konceptom je „digitálna kurátorská činnosť“. Digitálna kurátorská činnosť zahŕňa výber, klasifikáciu a pridávanie hodnoty k ohromnému množstvu informácií, čo používateľom umožňuje selektívne konzumovať iba tie informácie, ktoré si želajú. Dnes algoritmické odporúčacie systémy a technológie kurátorskej činnosti založené na umelej inteligencii ďalej zlepšujú používateľskú skúsenosť so sociálnych sieťach. Napríklad Instagram Reels, YouTube Shorts a TikTok kanály automaticky kurujú a zobrazujú obsah prispôsobený záujmom používateľov.
Sociálne siete sa teda rýchlo vyvinuli okolo troch pilierov: otvorenosť používateľov k informáciám, účasť používateľov a zdieľanie informácií. Jednotlivci môžu používať sociálne siete na formovanie verejnej mienky a ako nástroj na sociálnu účasť, zatiaľ čo firmy ich využívajú ako kanál pre marketing a komunikáciu so zákazníkmi. V poslednej dobe zaznamenávajú rýchly rast aj obchodné stratégie založené na sociálnych sieťach, ako sú „influenceri značky“ a „sociálny predaj“. Okrem toho vlády a verejné inštitúcie aktívne využívajú sociálne siete na účely, ako je zhromažďovanie verejnej mienky, vedenie verejných kampaní a reakcia na katastrofy.
Popri šírení sociálnych sietí sa však objavili aj rôzne problémy. Prvým je únik osobných údajov. V roku 2023 došlo k únikom údajov používateľov na viacerých globálnych platformách. Najmä Facebook, TikTok a Telegram boli spomenuté ako prípady zneužitia skutočných mien, informácií o polohe a kontaktných údajov používateľov.
Druhým je problém porušovania autorských práv. Keďže ktokoľvek môže ľahko kopírovať alebo zdieľať obsah, časté sú prípady porušovania práv pôvodných tvorcov.
Na platformách ako YouTube a Instagram sa neoprávnené používanie hudby, obrázkov a videí stalo hlavným problémom, čo viedlo k zavedeniu automatizovaných systémov filtrovania autorských práv.
Po tretie, šírenie falošných správ a fám. Sociálne siete so svojou rýchlou rýchlosťou prenosu informácií umožňujú okamžité šírenie skreslených informácií bez overovania faktov. To môže spôsobiť sociálny chaos a viesť k vážnym škodám, ako je poškodenie reputácie jednotlivca. Najmä od 20. rokov 21. storočia sa zvýšil počet prípadov zlomyseľnej manipulácie s informáciami v kombinácii s politickými otázkami, čo vyvolalo aktívne diskusie o zodpovednosti platforiem a potrebe regulácie.
Napriek tomu sociálne siete zostávajú v modernej spoločnosti nepostrádateľným komunikačným nástrojom a budú sa naďalej vyvíjať. V poslednej dobe si pozornosť získavajú „sociálne siete založené na metaverze“ a „decentralizované sociálne siete (napr. Mastodon, BlueSky)“. Tieto platformy sa oddeľujú od centralizovanej štruktúry existujúcich sociálnych sietí, zdôrazňujú suverenitu používateľov a predstavujú novú paradigmu.
Sociálne siete sú v konečnom dôsledku výsledkom implementácie ľudskej spoločenskosti v digitálnom priestore. Musíme zvážiť, ako túto technológiu využívame a aké zodpovednosti a etiku by sme mali pri jej zaobchádzaní dodržiavať. Je čas na vyváženú kultúru používania sociálnych sietí, ktorá nám umožní využívať výhody technológie a zároveň udržiavať vzťahy podobné ľudským.
