V tomto blogovom príspevku skúmame pohodlie, ktoré by Verichip mohol priniesť, a potenciálne riziká, ktoré s ním súvisia, a zamýšľame sa nad tým, do akej miery by sme ho mali povoliť.
V poslednej dobe sa v našej spoločnosti exponenciálne zvýšil význam osobných údajov. Spolu s rýchlym prechodom na informačnú spoločnosť sa osobné údaje z jednoduchého prostriedku identifikácie stali sociálnym a ekonomickým prínosom. Svet, v ktorom dnes žijeme, je svetom, v ktorom preosievame záplavu informácií, vyberáme si len tie, ktoré nám vyhovujú, a prispôsobujeme si ich. Tieto informácie používame na formovanie našej identity a vyjadrovanie rôznymi spôsobmi. Napríklad môžeme zdieľať svoje záujmy na sociálnych sieťach, aby sme odhalili svoju jedinečnú osobnosť. Tento proces vytvára našu vlastnú identitu, čo následne vedie k formovaniu osobných údajov.
Tvorba týchto osobných údajov prebieha oveľa zložitejším a sofistikovanejším spôsobom ako v minulosti. Predtým sa osobné údaje ukladali na položkách, ako sú registračné karty obyvateľov, digitálne certifikáty a kreditné karty. Dnes však digitálne zariadenia, ako sú smartfóny, ľahko zhromažďujú údaje o polohe, histórii používania internetu a dokonca aj zdravotný stav. Tieto informácie analyzujú spoločnosti a vládne agentúry a využívajú ich na prispôsobenie služieb alebo politík. Čo keby však všetky tieto prvky boli integrované do jedného prostriedku?
Verifikačný čip je stelesnením tejto vízie v realite. Tento čip, ktorý v roku 2002 predstavila americká spoločnosť Applied Digital Solutions (ADS), je počítačový čip. S dĺžkou 12 milimetrov a šírkou 2.1 milimetra sa dá ľahko implantovať pod kožu pomocou injekčnej striekačky. Verichip sa skladá z kremíkovej pamäte a bezdrôtového vysielača/prijímača. Skener tak dokáže prečítať informácie uložené v čipe a preniesť ich von. Životnosť Verichipu sa očakáva približne 20 rokov. Informácie obsiahnuté v čipe zahŕňajú genetické údaje, ktoré dokážu overiť identitu jednotlivca alebo jedinečné identifikačné číslo. V momente, keď sa pripojí k externej databáze, ktorá uchováva osobné informácie, je teda možné získať prístup ku všetkým údajom o jednotlivcovi. Jediným skenovaním je možné získať prístup k osobným údajom, informáciám o finančných transakciách, biometrickým údajom a zdravotným záznamom. Okrem toho, keď je prepojený s GPS, umožňuje sledovanie polohy jednotlivca.
Okrem poskytovania takéhoto každodenného pohodlia sa Verichip môže ukázať ako užitočný aj v núdzových situáciách alebo kriminálnych situáciách. V máji 2002 si rodina Jacobsovcov na Floride v USA ako prví implantovali Verichip. Rodina sa rozhodla implantovať mikročip, pretože otec takmer prišiel o život po dopravnej nehode, keď bol prevezený do nemocnice a nemohol lekárom oznámiť svoj stav. Týmto spôsobom by pri liečbe pacientov, ktorí nemôžu komunikovať, mohlo použitie mikročipu na prístup k biometrickým informáciám a zdravotným záznamom umožniť rýchlejšiu liečbu alebo chirurgický zákrok. Verichip môže navyše zohrávať kľúčovú úlohu v rozsiahlych katastrofických situáciách, ako sú prírodné katastrofy alebo terorizmus. Ak by sa dali rýchlo identifikovať polohy obetí a monitorovať ich zdravotný stav v reálnom čase, záchranné a liečebné procesy by boli výrazne efektívnejšie.
V prípadoch únosov alebo zatknutí sa šanca na záchranu obete dramaticky znižuje, ak sa premešká ten správny čas. Ak má však osoba implantovaný Verichip, jej polohu je možné sledovať pomocou GPS, čo umožňuje rýchlu záchranu. Pomáha tiež predchádzať opakovaným trestným činom zo strany bývalých trestancov. Spoločnosť Verichip propaguje jeho praktickosť pri ochrane detí pred únosmi a pri riešení zločincov. Takáto technológia môže zohrávať kľúčovú úlohu nielen v prevencii kriminality, ale aj počas prírodných katastrof alebo humanitárnych kríz.
Napriek týmto výhodám však debata o VeriChipe pretrváva. Prečo táto kontroverzia vzniká? Paradoxne, dôvod súvisí so silnými stránkami VeriChipu. Možnosť prístupu k zdravotným záznamom a umožnenie automatických platieb jediným skenovaním znamená, že ktokoľvek by mohol naskenovať VeriChip vložený do tela inej osoby a získať všetky jej dôležité osobné údaje.
Tieto uniknuté informácie sa môžu použiť na porovnávanie jednotlivcov navzájom, čo vedie k diskriminácii. Technológia GPS, ktorá sa kedysi používala na predchádzanie trestným činom a lokalizáciu nezvestných osôb, by sa mohla premeniť na nástroj na sledovanie pohybu jednotlivcov, čím by sa narušilo súkromie. Napríklad únik osobných údajov v práci by mohol odhaliť identitu zamestnanca, jeho zdravotný stav a dokonca aj jeho súkromný život.
Aby sme pochopili problém únikov súkromia, zvážte poisťovne. Pri uzatváraní zdravotných poistiek poisťovne skúmajú zdravotné záznamy a prekonané choroby uchádzačov, aby určili oprávnenosť alebo stanovili poistné. Podobne je teraz dokončená aj analýza mapy ľudského genómu. V dôsledku toho môžu genetické informácie odhaliť pravdepodobnosť vzniku rakoviny u jednotlivca. Ak by sa genetické informácie ukladali na čipoch VeriChip a ich implantácia by sa stala povinnou, inštitúcie ako spoločnosti by mohli analyzovať tieto genetické údaje s cieľom určiť rozhodnutia o prijatí do zamestnania. Ak by sa aktivity jednotlivcov zhromažďovali nekomerčne, nie vládnymi agentúrami, ale servermi iných subjektov, ich každodenný život by bol pod neustálym dohľadom. To by nevyhnutne viedlo k vzniku systému nepretržitého dohľadu. Navyše, takýto dohľad môže vážne narušiť individuálne slobody. To by mohlo viesť k vážnym problémom, ktoré ohrozujú samotné základy liberálnej demokracie.
Zatiaľ čo debata o VeriChipoch pokračuje, biometrické čipy môžu byť nevyhnutné pre prevenciu kriminality a individuálnu pohodu. V Kórei sa v poslednom čase stávajú ohavné zločiny čoraz bežnejšími a je čoraz ťažšie vychovávať deti bez obáv. V súčasnosti sú elektronické monitory na členky povinné nosiť iba sexuálni delikventi a obyvatelia v určitej vzdialenosti od sexuálneho delikventa sú informovaní o adrese páchateľa. Využitie VeriChipu by však mohlo sledovať polohu a pohyb osôb, ktoré spáchali trestné činy nad určitú úroveň závažnosti, čím by sa potenciálne zabránilo trestným činom skôr, ako k nim dôjde. Okrem toho, ak by boli deti vybavené VeriChipom, aj keby dieťa zmizlo, ako sa to deje teraz, dalo by sa určiť jeho miesto pobytu. Okrem toho, ak sa usilujeme o spoločnosť bez diskriminácie, používanie VeriChipov by mohlo umožniť ľuďom so zdravotným postihnutím bezplatne dostávať lekársku starostlivosť. V núdzových situáciách väčšina pacientov nedokáže opísať svoj stav. Predoperačné testy sú potrebné na určenie miesta operácie, ale počas týchto testov sa stav pacienta nevyhnutne zhoršuje. Používanie VeriChipov by však mohlo zachrániť životy tým, že by sa zabezpečilo, že zlatá hodinka nebude premeškaná. Okrem toho by vytvorenie národnej databázy využívajúcej biočipy mohlo vytvoriť integrovaný systém prevencie kriminality a sociálneho zabezpečenia. To by v konečnom dôsledku posilnilo sieť sociálneho zabezpečenia a významne prispelo k zníženiu miery kriminality.
Teraz sme preskúmali charakteristiky, výhody, nevýhody a dôvody používania VeriChip. Hoci VeriChip nesie potenciálne riziko narušenia súkromia, jednotlivci musia mať možnosť priamo overiť históriu svojich skenov VeriChip. Okrem toho, obmedzenie vlastníctva skenera na vládou schválené inštitúcie môže minimalizovať únik osobných údajov o VeriChip. Minimalizáciou týchto nevýhod pri používaní VeriChip sa naša spoločnosť môže zmeniť na lepšie miesto pre život. To si samozrejme vyžaduje nielen technologický rozvoj, ale aj predchádzajúcu diskusiu o právnych a etických aspektoch a zavedenie inštitucionálnych záruk. Na zabezpečenie toho, aby VeriChip nebol len technologickou inováciou, ale aby sa používal spôsobom, ktorý chráni ľudskú dôstojnosť a práva, je potrebný spoločenský konsenzus.
